OBSAH:
1. Namiesto Úvodu
2. Rozbor hry - Čo je vlastne futbal?
3. Herný systém
- Útočné
- Obranné
4. Tréningové zaťaženie
5. Herné činnosti
6. Herné kombinácie
- Útočné
- Obranné
7. Herná príprava
8. Príprava družstva na zápas
9. Osobnosť trénera
10. Tréning mládeže
1. Namiesto úvodu
Zmyslom tejto skromnej práce je čo najzrozumiteľnejšie popísanie základov trénerskej problematiky. Mám za to, že komplikované odborné termíny tréneri začiatočníci nepotrebujú ovládať a tieto sú nahradené všetkým zrozumiteľným jazykom. Odborná terminológia je uvádzaná v zátvorkách a na konci každej témy (kapitoly) je odporúčanie na literatúru, ktorá danú tému najviac opisuje. Hlavnou snahou je pomoc orientovať sa často v zložitom labyrinte salónnej metodiky a túto nahradiť prostým ľudovým jazykom. Trénerstvo nie je žiadna dogma, ale v amatérskych podmienkach skôr schopnosť improvizácie. Kopírovanie práce iného trénera je nemožné, pretože aj tu platí, že keď dvaja robia to isté, nikdy to nebude mať rovnaký výsledok. A každý má svoje predstavy o futbale, náš futbal potrebuje nový typ trénerov, preto sa nebojme hľadať aj nové postupy pri trénovaní a ktovie, možno práve tie prinesú nové úspechy, ktoré potrebuje každý šport pre získanie väčšej popularity. Úspešní musia byť aj odvážni! Preto táto, tak ako žiadna knižka Sveta nie je návodom na zaručený úspech, ale žiadny tréner sa nesmie nikdy prestávať učiť novým veciam. Futbal je dynamický šport, ktorý sa nenormálnym tempom uberá vpred a my sme to tempo nezachytili, učíme sa pomaly a povrchne, unikajú nám podstatné veci .Pomalí prekážajú rýchlym! Musíme konečne byť poctivý k trénerskemu poslaniu. Ako chceme učiť svojich nových zverencov, keď sami sa neučíme, čo ich vlastne chceme potom naučiť? A čím viac budeme o futbale vedieť, tým lepšie sa nám bude trénovať. A pri práci nikdy nebuďme nepoctivý (neférový), lebo futbalový bumerang nám to všetko tvrdo vráti. Som stále presvedčený, že aj u nás sa presadia skôr čestní tréneri, ktorí sa hocikedy môžu každému pozrieť rovno do očí. Tréneri sú v našom futbale považovaný za najpoctivejšiu skupinu zo všetkých, tak apelujem na vás, aby to tak zostalo. Stráňme sa povrchnosti, nech je naše poznanie dostupné aj iným (trénerská kolegialita). Trénerská osobnosť sa formuje, tak ako aj hráčska veľmi dlho, preto sa každý musí vyzbrojiť obrovskou dávkou trpezlivosti. Vytrvalosť vedie k osvedčenosti. Úspech nikdy nepríde zo dňa na deň, ak náhodou predsa, potom to určite nie je váš úspech! Tréner sa stáva ozajstným trénerom po desiatich rokoch práce a učenia (často to trvá oveľa viac) a vedzme, že vlastne sa všetko naučiť ani nedá, lebo tréner musí vedieť strašne veľa. Je to, ako remeslo nedá sa tiež naučiť zo dňa na deň. Nielen futbalové témy, ako techniku, taktiku, kondíciu, pohybové schopnosti, herné, ale musí byť aj bývalý futbalista, plánovač, psychológ, pedagóg, lekár, organizátor, fyziológ, projektant....Futbal si pýta veľkú dušu a tvorivosť, pýcha nie je sebavedomie! Priemerný záujem o futbal už nestačí, len maximum vytvára budúce individuality. Postrehol som, že často kritizujú, tí ktorí najmenej robia, neznižujme sa na kritikov, sme trénermi! Hodnota trénera sa nepočíta podľa toho čo urobil pre seba, ale čo urobil pre hráčov. Tiež si myslím, že by sme nemali viesť hráčov k opatrnosti. Tá zápasy nevyhráva. Ubrániť sa dajú len remízy, víťazstvá už nie. Nebráňme túžbe víťaziť, tréner je aj profesor víťazstiev, ale k ničomu veľkému sa bez osobnej obety nedopracujeme .Lebo len sny a túžby nestačia, realitu neoklameme a tá leží na ihrisku.
2. Rozbor hry
Charakteristika súčastného futbalu, čo je vlastne futbal? Futbal je športová tímová, bránová hra.
Základné pojmy vo futbale:
Futbal je súboj dvoch kolektívov, kde každý má najdôležitejšiu úlohu- dopraviť loptu do súperovej bránky. Keďže sa hrá len s jednou loptou, tak vždy len jedno družstvo kontroluje loptu a teda útočí a to druhé, ktoré sa ju snaží získať práve bráni. Takto sa vo futbale striedajú útok s obranou, za zápas približne 120-180 krát. Útok s obranou tvoria základné fázy hry, majú rovnaký význam! Útok a obrana sú ucelené časti hry, ktoré nazývame fázami hry. Keď naši hráči majú loptu tak hovoríme o útočnej fáze, keď má loptu súper, tak o obrannej fáze hry nášho družstva. Striedanie útok-obrana, keď útočí raz jedno družstvo, potom druhé (príklad Anglická liga), podmieňuje dynamiku hry. Hodnotíme ho, ako dynamický (kde sa je na čo pozerať). Základné fázy hry- útok a obrana- sa delia na menšie časti- úseky hry. Za úseky hry považujeme to čo riešime (akú úlohu) v ohraničenom čase, alebo priestore. Napr. časovo ohraničené – 1.polčas (musíme vyrovnať ešte do prestávky), 2. polčas, začiatok zápasu, záver zápasu, predĺženie, priestorovo ohraničený úsek hry- pri útočení: prechod do útoku, vedenie útoku, zakončenie útoku na vlastnej polovici, v strede poľa, na súperovej polovici, pri rohoch ihriska (hracej plochy). Takže na priestorové úseky hovoríme kde. Kde sme získali loptu, alebo ju stratili a pod. A na časové úseky hry hovoríme kedy. Kedy sme inkasovali prvý gól, alebo kedy sme ho my strelili... Fázy a úseky sa skladajú z najmenších častí hry- herných situácií. Herná situácia je okamžitý stav, kde hráči vykonávajú rôzne herné úlohy. Tie, ktoré hráči opakujú a to v obrane, ako aj v útoku označujeme ako typické herné situácie. Inak povedané, herná situácia je to čo práve vidíme na hracej ploche, čo sa práve deje (situácia dvaja na jedného napr.). Po každom prerušení hry sa vyskytujú herné situácie, ktoré nazývame štandardnými. Známe, ako štandartky. Sú nimi- výkop (začiatok hry), kop od brány, priamy a nepriamy voľný kop, pokutový kop, kop z rohu, vhadzovanie, rozhodcovská lopta. Teda vždy po opustení lopty ihriska (hracej plochy), alebo po prerušení hry rozhodcom v súlade s pravidlami hry (alebo jeho svojvôľou). Obohatená metodika pridáva nový termín a to herné sekvencie, ktoré tvoria sled herných situácií. Pri vyššej forme vzdelávania však tento termín nespomínať, keďže nie je oficiálne uznaný.
3. Herný systém
Herný systém je základné rozostavenie hráčov na ihrisku (hracej ploche).Hráči v systéme hry plnia špeciálne úlohy. Tvorí rámec hry a vyjadruje úroveň organizácie hry družstva. Družstvá, ktoré hrajú tam, kde lopta tam všetci (u najmenších kategórií), sú teda zle organizované, hrajú bez systému. Herný systém 4-4-2 je pravdepodobne najrozšírenejší, nazýva sa aj typický. Vyznačuje sa zabezpečenou obranou a posilneným stredom poľa. Za zakladateľov herného systému so štyrmi obrancami sa považujú Brazílčania. Herný systém 4-3-3 charakterizuje menej silnejšie obsadenie stredu poľa zväčša tromi konštruktívnymi hráčmi, čím je zaujímavý pre dobrú kombinačnú útočnú hru, podporenú tromi ofenzívnymi, často veľmi nabezpečnými hráčmi (v súčasnosti mužstvá Barcelony Chelsea – pozri obrázok-1). Toto sú príklady najznámejších herných systémov, označované aj ako trojvrstvové, podľa počtu formácií. Aj tu priniesol futbalový vývoj zmenu a dnes väčšina popredných klubov hrá v hernom systéme so štyrmi vrstvami, podobnosť ako pri zlom počasí, kedy sa treba obliecť do viacerého oblečenia. V tomto prípade spočíva jeho význam v lepšom pokrytí takzvanej hĺbke ihriska, čiže vyplneniu priestoru medzi jednotlivými formáciami, čím vznikajú nové špeciálne hráčske posty a nové hráčske funkcie (obrázok-2). Najpoužívanejšími štvorvrstvovými hernými systémami sú 4-2-3-1, 4-1-4-1, 4-3-2-1.
Herný systém -rozostavenie hráčov 4-3-3:
Herný systém štvorvrstvový 4-2-3-1:
Útočné herné systémy
V rámci základného herného systému sa rozostavenie, pohyb vplyvom premenlivých herných situácií hráčov mení. Preto to čo vidíte na vyššie uvedených obrázkoch je východiskový (základný herný systém), ktorý sa výrazne mení najmä pri útočnej snahe. Keďže je potrebné aj pri útočení mať svoj systém, treba sa o nich stručne zmieniť. Každý tím musí ovládať všetky útočné herné systémy, aby bol dobre pripravený na súperov (nielen na súpera). Navyše každý zápas má svoju históriu a nebudete ju môcť zmeniť, tak ako ten kto ovláda viac útočných herných systémov. Poznáme systém postupného útoku – veľa hráčov zapojených do útočenia, - systém rýchleho útoku – menej hráčov zapojených do útočenia (uplatnenie pri otvorenej obrane súpera), systém kombinovaného útoku – zmena z rýchleho na postupný, a systém nátlakovej hry (presing). Každý systém má svoje klady aj nedostatky, preto treba zvážiť, kedy treba ktorý systém využiť, v akom úseku hry, pri akých podmienkach, hlavne však za akého stavu a hernej situácie a proti akému súperovi.
Obranné herné systémy
Hru v obrane chápeme ako činnosť všetkých hráčov, účelné využívanie organizácie hry v jednotlivých spôsoboch (variantoch) herných systémov. K tomu čo chceme hrať pristupujeme hlavne na základe toho čo vieme o silných stránkach a slabinách (hernej spôsobilosti) hráčov vlastného družstva, ako aj hráčov súpera. Obranné herné systémy delíme na: systém priestorovej obrany, systém osobnej obrany, systém kombinovanej obrany a na systém aktívnej osobnej (presingovej) obrany.
4. Tréningové zaťaženie
Každý tréning vedie k určitej záťaži (stresu). V tréningovom procese hovoríme o zaťažení športovca. Tréningový účinok dosiahneme vtedy, keď dávky zaťaženia sú správne usporiadané. Zaťaženie rozdeľujeme na vonkajšie a vnútorné, podľa toho z ktorej stránky je vyvolané. Vnútorné zaťaženie je vlastne to, ako sa človek po trénovaní cíti. Môže byť unavený, čo je úplne normálne (prirodzený dôsledok zaťaženia). Preto by sme nikdy nemali zabúdať na akurátnu dobu na zotavenie organizmu (regenerácia)- znovunaštartovanie stavu na ďalší tréning. Pri vyššom stupni únavy, napríklad aj pri nedodržaní regenerácie po náročnom tréningu, nastupuje stav organizmu, ktorý nazývame prepätie. Chronický stav vzniklý vplyvom opakovaného preťaženia je pretrénovanosť. Pri takomto stave hráča vidíme trvalý pokles výkonnosti. Vonkajšie zaťaženie sú zložky (komponenty) vyvolané požiadavkami, ktoré sa dajú uspokojiť pohybom. Sú nimi: objem, intenzita, zložitosť, hustota podnetov (zmeny medzi námahou a odpočinkom), trvanie podnetov, frekvencia tréningu (koľko trénujeme), špecifickosť a nešpecifickosť podnetov (či práve trénujeme s loptou, alebo sa napríklad bicyklujeme).
5. Herné činnosti (systematika)
Herná činnosť je pohybová činnosť, ktorou hráč rieši hernú situáciu. Každá herná činnosť obsahuje technickú stránku( prevedenie činnosti), ktorej predchádza taktická stránka (myslenie, ako to čo najlepšie urobiť –prihrať ,vystreliť a pod.). Herné činnosti delíme podľa základných fáz hry na útočné a obranné. Útočné herné činnosti: výber miesta (ukazovanie sa spoluhráčovi), stavanie sa, prihrávanie, preberanie lopty (laicky spracovanie), vedenie lopty, obchádzanie súpera, streľba. Obranné herné činnosti – sú tie činnosti, ktoré riešia hráči, keď má loptu v držaní súper. Sú nimi: obsadzovanie hráča s loptou, osadzovanie hráča bez lopty, obsadzovanie priestoru, zachytávanie prihrávok, odoberanie lopty. Toto sú herné činnosti všetkých hráčov v poli, každý hráč by mal ovládať aj útočné aj obranné herné činnosti, pretože ich v zápase využíva. Aj útočník musí vedieť nielen strieľať, ale aj odoberať loptu a pod. Brankár má herné činnosti totožné, ako hráč v poli + ďalšie spojené s tým, že jediný môže používať v hre ruky (horné končatiny).
6. Herné kombinácie
Herná kombinácia je spolupráca dvoch, alebo viacerých hráčov. Aj tu platí, že sa herné kombinácie delia podľa dvoch základných fáz hry na útočné a obranné. Herné kombinácie triedime podľa rozhodujúcej hernej činnosti, ktorá sa v nej udiala.
Preto sa útočné herné kombinácie delia na:
kombináciu založenú na: prihrávke
- vedení lopty
- prihrávaní a nabiehaní
- odlákaní a nabiehaní
Obranné herné situácie poznáme:
kombinácia so:
- vzájomným zabezpečovaním
- vzájomným zabezpečovaním
kombinácia s:
- preberaním hráčov
- preberaním hráčov
- križovaním
- dvojovaním
- vystavením súpera do postavenia mimo hry
7. Herná príprava
Hernú prípravu chápeme ako opakovací, postupne prebiehajúci proces. Je zacielená na rozvoj hráča nielen v technickej oblasti, ale aj kondičnej a taktickej (intelektuálnej). Herná príprava nahradila izolovanú športovú prípravu, ktorá poznala zložky prípravy futbalistu: kondičnú prípravu, technickú prípravu, taktickú prípravu a psychologickú prípravu. Zložky sú nahradené súčasťami hernej prípravy, alebo aj druh tréningu – Herný nácvik, herný tréning, kondičný tréning a regenerácia. Za herný nácvik môžeme označiť typ tréningu (tréningovej jednotky), kde hráčov zoznamujeme s niečím novým a teda nemôžeme tu rozvíjať aj kondíciu. Vždy, keď učíme novú napr. hernú činnosť, hernú kombináciu, nový herný systém robíme to najskôr takmer bez pohybu, aby sme docielili čo možno najlepšieho prevedenia. V hernom tréningu pri zvládaní vyššie uvedeného prichádza už aj k rozvíjaniu nielen techniky a taktiky, ale aj kondície. Hovoríme o rozvoji zručnostného (technického), ale aj zdatnostného (kondičného) potenciálu. Kondičný tréning je každý taký tréning, pri ktorom netrénujeme s loptou (nešpecifická činnosť). Rozvíjame zdatnostný potenciál a pohybové schopnosti. Úlohou hernej prípravy je zvyšovanie kvality družstva, alebo hráča (herného výkonu). Progresívna herná príprava predpokladá dobrú orientáciu trénera v tom čo futbal vyžaduje, ako aj v tom ako sa práve futbal vyvíja. Preto aj výber a určovanie cieľov hernej prípravy ovplyvňuje trénersky rukopis každého trénera (trénerská filozofia, krédo). Metódy hernej prípravy. Metóda je premyslený postup na dosiahnutie cieľa, čiže to akým postupom sa chceme dopracovať k maximálne možnému výsledku. Herná príprava zahŕňa nielen osvojovanie, ale aj zdokonaľovanie, nielen jednoduchých ale aj zložitých pohybových činností s rôznymi požiadavkami na hráča. Tieto ťažké úlohy možno naplniť týmito metódami: slovnými, názornými, diagnostickými (zisťovaním stavu hráča, družstva), praktickými. Formy hernej prípravy sú organizáciou tréningu. Poznáme organizačné formy (tréning), metodicko-organizačné (typ cvičení- pohybové hry, prípravné cvičenia, herné cvičenia, prípravné hry, vlastná hra), sociálno-interakčné (či trénujete s celým družstvom, skupinou hráčov, alebo jednotlivcom), formy organizácie hráčov počas cvičení (prúdová, kyvadlová, kruhová).
8. Príprava družstva na zápas a vedenie družstva v zápase
Ak chceme kvalitne pripraviť svojich zverencov na zápas, tak je nevyhnutné zistiť čo najviac informácii o súperovi. Obyčajne platí, že čím vyššia súťaž, tým sa informácie ľahšie získavajú. Pri pozorovaní hry súpera by nám nemali uniknúť najmä poznatky z tém popísaných na predchádzajúcich stranách. Sú nimi: herný systém (základné rozostavenie hráčov súpera), útočná a obranná fáza (hra v útoku a v obrane), typické herné kombinácie a to nielen útočné, ale aj obranné, riešenie štandartiek, individuality v tíme súpera, prostredie (pri hre u súpera). Samozrejme, že v profesionálnom futbale sa uplatňujú mnohoškálové analýzy, videoprojekcie, kde je však realizačný tím viacpočetný. Keď máme dostatok informácii o súperovi tieto dokážeme uplatniť v samotných tréningoch (tréningových jednotkách). Snažíme sa klásť dôraz na využitie slabín súpera a naopak eliminovanie toho v čom súper vyniká, ako sa presadzuje. Ideálne je, keď si môžeme to, čo sme v týždni natrénovali vyskúšať v tzv. modelovanom zápase s podobne hrajúcim súperom. Tréneri často zabúdajú na psychickú a taktickú prípravu. Spočíva v oboznámení hráčov o hre súpera, charaktere hry súpera ako sa najčastejšie presadzujú, na koho alebo na čo si treba dať pozor. Je veľmi nežiadúce, keď tréner je slabým psychológom a okrem nakričania na hráčov iné prostriedky na predzápasovú motiváciu neovláda. Častým vyústením takejto motivácie hráčov je nezvládnutý zápas pre surovú hru vlastných hráčov, prichádza ku zbytočnému oslabeniu družstva. V pozápasových tlačových besedách často počujeme, ako sme zápas psychicky nezvládli. Ale aj za psychiku hráčov je zodpovedný tréner, nedá sa preto trénovať len od krku dole. To je akoby sme trénovali bez hlavy. Každý hráč musí byť oboznámený so svojou úlohou na ihrisku a každý hráč by ju mal aj pochopiť. Pred samotným zápasom by sme mali stručne pripomenúť najdôležitejšie úlohy, pokyny na rozcvičenie, nezabudnúť povzbudiť a koncentrovať sa na zápas od samotného začiatku. Počas zápasu tréner sleduje či zvolil správnu taktiku, registruje chyby a nedostatky, udeľuje pokyny (poznáme nielen verbálnu komunikáciu, ale aj neverbálnu ako posunky, gestá, mimika), usmerňuje hráčov (nie rozhodcu!). V prestávke upokojuje hráčov od návalu emócii, udeľuje stručné pokyny pre 2. polčas, podporuje sebavedomie hráčov, určuje taktické zmeny. Pri striedaní premyslí a dá pokyny pre striedaného hráča a cez neho pre družstvo. Obrovskú výhodu majú tí tréneri, ktorí vedia ako reaguje súper, prípadne vedia čo ešte len urobí tréner súpera, alebo ako by riešil situáciu keby bol na súperovej lavičke. Po zápase tréner stručne zhodnotí zápas, ideálne bez kritického hodnotenia, pochváli hráčov za výkon a dá organizačné pokyny na najbližší program. Vedieť oddeliť výsledok od hry je tiež trénerskym umením! Z každého zápasu by sme sa mali poučiť a preniesť do tréningov najmä to čo sa nám nedarilo, pretože často to býva naopak.
9. Osobnosť trenéra
Často sa stáva, že tréner nerozumie reakciám svojho zverenca práve preto, lebo nepozná sám seba a nevie, aké pocity v športovcovi vyvoláva svojím konaním. Každý tréner koná do určitej miery subjektívne. Niektorých hráčov uprednostňuje, pretože má na nich ,,slabosť´´, iných nemôže vystáť, ďalší sú mu ľahostajní. Najlepším prostriedkom, ako sa chrániť pred takýmito, do určitej miery, nevedomými postojmi je prísna sebakontrola. Dve základné črty bránia najviac zvládnuť problémy svojich zverencov: veľmi malý záujem byť oporou po citovej stránke a neochota učiť sa novým veciam (preberanie nových poznatkov). Ak sa chceme dozvedieť ozajstné odpovede, musíme klásť otázky lepšie. Trénerstvo nie je umenie prikazovať! Tyrania neprináša autoritu. Vystríhajme sa, aby emócie neprevládali nad logickým uvažovaním, pretože emócie ohrozujú spravodlivosť. Z výskumu osobnosti úspešných trénerov uvediem kladné charakterové rysy: orientácia na úspech, schopnosť riadiť sa plánovite do budúcnosti, temperament, dobrosrdečnosť, spoločenskosť, vysoká miera vodcovstva, aktívnosť, schopnosť vždy niesť zodpovednosť, trpezlivosť, zmysel pre realitu. Dobrý tréner je ako dobrý lekár. Aj ten musí najskôr pacienta vyšetriť( tréner testovať), potom zistí diagnózu a predpíše liečbu. Tréner po zistení nedostatkov, nastaví tréningový proces a vo futbale skutoční tréneri na rozdiel od medicíny, nepoznajú neliečiteľné choroby.
10. Tréning mládeže
Určite väčšina z vás čitateľov, pracuje alebo bude pracovať s mládežníckymi kategóriami a preto ani túto tému nemôžeme obísť. Zameriame sa tu na odlišnosti (osobitosti) v príprave mládeže. Každý mládežnícky tréner musí rešpektovať vekové zvláštnosti svojich zverencov, daných vývojovými zákonitosťami. Tieto špecifiká sa odrážajú nielen v oblasti telesného vývoja, ale aj v oblasti psychiky. Nerešpektovanie týchto odlišností môže mať za následok poškodenie organizmu mladého hráča! Nasledovný údaj uvádza podiel (proporcionalitu) cvičení u detských a mládežníckych kategórii vyjadrenú v percentách.
| Vek | Prípravné cvičenia | Herné cvičenia | Prípravné hry |
| 6-8 | 15 | 5 | 80 |
| 8-10 | 20 | 10 | 70 |
| 10-12 | 20 | 30 | 50 |
| 12-14 | 25 | 25 | 50 |
| 14-16 | 20 | 30 | 50 |
| 16 a viac | 10 | 40 | 50 |
Tieto informácie je potrebné chápať a uplatňovať v praxi so zreteľom na konkrétneho hráča, pretože nerovnomernosť vývoja, zrýchlený či spomalený vývoj, môžu napríklad do jedného žiackeho družstva priniesť síce kalendárne rovnako starých hráčov, ale biologicky sa líšiacich vo výnimočných prípadoch až o 5 rokov. Nasledujúca tabuľka vyjadruje obdobie v ktorom sa najlepšie rozvíjajú jednotlivé pohybové schopnosti (senzitívne obdobie):
| vývoj rýchlych vlákien | 0-3 roky |
| koordinačné schopnosti | 4-16 |
| sila | 16-19 |
| vytrvalosť | 16-19 |
Hlavným cieľom tréningu mládeže je prostredníctvom obľúbenej športovej činnosti mobilizovať prirodzené schopnosti mladého hráča ku čo najdokonalejšiemu osvojeniu všetkých zložiek hernej spôsobilosti. V prvom rade ide o proces výchovný (vzdelávací) a až potom o proces zdatnostný.